Gift for My Husband 
A special Christmas gift from his wife.
Christmas Eve 1881
A true story about a boy who didn’t receive a rifle, nevertherless experienced the best Christmas ever.
The Table Cloth
A very touching Christmas story – it has to do with WWII. Nasleduje preklad:
STARÝ OBRUS
(skutočný vianočný príbeh)
Novovysväteného farára aj s manželkou pridelili na prvé pôsobisko na predmestí Brooklynu. Mali tam znovu otvoriť kostol. Pricestovali tm začiatkom októbra, celí vzrušení z nových príležitostí. Pri prehliadke kostola zistili, že je veľmi zanedbaný a jeho oprava si vyžiada veľa práce. Dali si za cieľ, že všetko dokončia včas tak, aby prvá omša bola na Štedrý deň.
Tvrdo pracovali, opravovali kostolné lavice, omietali steny, maľovali a robili všetko potrebné. 18. decembra mali náskok oproti časovému plánu a takmer všetko už bolo hotové. 19. decembra sa prirútila strašná víchrica. Oblasť zasiahol intenzívny lejak a trval dva dni…
Keď 21. decembra zašiel do kostola, srdce mu zovrelo. Kvôli zatekajúcej streche odpadol z čelnej steny hneď za kazateľnicou vo výške hlavy kus omietky. Bol veľký zhruba 6×2,5 metra. Upratal neporiadok na dlážke a keďže nevedel, čo iné by mohol urobiť ako odložiť štedrovečernú omšu, pustil sa domov. Cestou si všimol, že jedna miestna firma organizuje čosi ako blší trh pre charitu, a tak sa pristavil. Mali tam aj nádherný, ručne robený háčkovaný obrus farby slonoviny. Bol precízne vypracovaný, jemných farieb, a rovno v strede mal vyšitý kríž. Veľkosťou sa práve hodil na to, aby prikryl dieru na čelnej stene. Kúpil ho a zamieril späť do kostola.
To už začalo snežiť. Akási staršia žena bežala opačným smerom sa snažila chytiť autobus. Ušiel jej. Pozval ju teda do teplého kostola, aby v ňom počkala na ďalší, ktorý mal ísť o trištvrte hodinu. Sedela v lavici a nevšímala si ho, keď priniesol rebrík, pútka atď., aby obrus zavesil ako nástennú tapisériu. Sotva veril vlastným očiam, ako nádherne vyzeral – prikryl celé problematické miesto.
Potom si všimol ženu, ako kráča uličkou. V tvári bola bledá ako stena. „Pán farár, odkiaľ máte ten obrus?“ vydýchla.
Vysvetlil jej to. Poprosila ho, aby sa pozrel do pravého dolného rohu, či tam nie sú vyšité iniciálky EBG. Boli tam. Boli to jej iniciálky. Ten obrus uháčkovala v Rakúsku pred 35 rokmi.
Ledva mu uverila, keď jej povedal, že ho práve kúpil. Vysvetlila mu, že pred vojnou žili s manželom v Rakúsku a boli relatívne zámožní. Po príchode nacistov musela odísť. Manžel mal ísť za ňou nasledujúci týždeň, lenže ho chytili a uväznili a tak ani jeho ani svoj domov už nikdy nevidela.
Chcel jej ten obrus dať, ale prinútila ho, aby si ho nechal pre kostol. Trval na tom, že ju aspoň odvezie domov. To bolo to najmenšie, čo mohol pre ňu urobiť. Bývala na druhej strane Staten Islandu a v Brooklyne bola len na jeden deň, aby doma upratala.
Štedrovečerná omša bola úžasná. Kostol bol takmer plný. Hudba i atmosféra bola ohromná. Po omši spolu s manželkou zdravil každého pri dverách a mnohí mu povedali, že sa vrátia.
Jeden starší muž, ktorého poznal zo susedstva, naďalej sedel v lavici a uprene sa díval. Čudoval sa, prečo neodchádza. Muž sa ho spýtal, odkiaľ má ten obrus na čelnej stene, lebo je rovnaký ako ten, ktorý pred rokmi v Rakúsku zhotovila jeho žena, keď tam pred vojnou bývali. Ako by si mohli byť dva obrusy tak veľmi podobné?
Rozpovedal mu, ako prišli nacisti a donútili jeho ženu utiecť do bezpečia, a ako mal ísť za ňou, lenže ho zatkli a uväznili. Po celých 35 rokov svoju manželku ani dom už nevidel.
Farár sa ho spýtal, či by mu dovolil, aby ho niekam zaviezol. Išli autom na Staten Island, presne do toho istého domu, kam tri dni predtým zaviezol tú ženu. Pomohol mu vyjsť na tretie poschodie k jej bytu, zaklopal na dvere a bol svedkom najúžasnejšieho vianočného stretnutia po rokoch, aké si kedy vedel predstaviť…