Chlapík išiel kradnúť sliepky a zrazu sa pri kuríne objavil majiteľ. 
„Je tu niekto?” spýtal sa.
Vystrašený zlodej pípol: „To sme my, sliepky!“
Neovládal citoslovcia! Kotkodák by prišlo vhod! Neposielam vás kradnúť, ale kotkodákať po anglicky sa tu naučíte!
(Zoologické okienko: viete, prečo sliepkam staviame kuríny? Lebo divé sliepky spávajú v korunách stromov, kde sú chránené pred dravcami.)
CITOSLOVCIA alebo inak povedané zvukomalebné slová sú neohybné slová. Stoja buď samostatne a nasleduje za nimi výkričník, alebo sa od vety oddeľujú čiarkou – to vtedy, keď nie sú príliš silné. Z prejavu ich môžeme vypustiť bez toho, aby významovo nejako utrpel.
Vykresľujú zvukovú kulisu,
vyjadrujeme nimi city, pocity, nálady a vôľu (napr. hnev, radosť, prekvapenie).
Delia sa na:
- vlastné – pôvodné citoslovcia, vyjadrujú city a vôľu (hurá!, jaj!, ach)
- zvukomalebné (onomatopoje) – napodobnenia prírodných zvukov (cink!, vrn, kikirikí, čľup, fuč, cap)
Vari najznámejším anglickým citoslovcom je wow, ktoré vyslovujeme vo chvíľach úžasu, pričom by úplne stačilo slovenské jé, jéj alebo fíha.
Britská literatúra znázorňuje zvuky konvenčnejšie, napr. ta pocketa pocketa pocketa pocketa, v americkom románe The Centaur od J. Updikea nájdete vskutku kreatívne „Ih-huh, Ih-huh, uh-uh, unnh-uh, unnhn-ah, uhhh“. (J. Peprník: Slovník amerikanismů)
ANIMAL SOUNDS / Zvieracie zvuky
Ale teraz k tomu kotkodákaniu. Aké zvuky vydávajú domáce zvieratá? What sounds make the domestic animals?
Kompletnejší zoznam v angličtine je TU.
The Animal Sounds Song
pozrite si video TU
RÔZNE:
Preklad citosloviec naznačujúcich uvažovanie:
- eh – čím viac sa povie, tým je rečník vzdelanejší
– z textu vypúšťať - all right, OK – stačí uviesť len raz v odseku
- o, oh – oveľa častejšie ako v SJ, oveľa slabší význam. Pri preklade môžeme často vynechať.
- blah blah blah /bla:/ – bla-bla-bla
