Po slovensky vravíme, že „všade dobre, doma najlepšie„,
Angličania povedia „East, (or) West, home’s best„, prípadne „There is no place like home„
a Nemci čosi ako „ob Osten oder Westen, daheim ist es am besten„.
Napriek k tomu, že pre väčšinu ľudí je ich vlasť srdcovou záležitosťou, nájdu sa aj takí, čo nie sú doma až tak zakorenení a rozhodli sa nájsť svoj domov inde. Chcela by som Vám ponúknuť na prečítanie štyri knihy od autorov, ktorí sa rozhodli toto dobrodružstvo absolvovať.
1) Švajčiar v bývalom Východnom Nemecku (NDR)
Dieter Moor: Was wir nicht haben, brauchen Sie nicht
Rororo 2006. 304 strán.
Autor (*1958) je bývalý herec a moderátor.
«Prečo chceš vypadnúť zrovna tam, odkiaľ sa všetci berú preč?»
Priatelia a známi sú zarazení, keď Dieter Moor s manželkou Sonjou oznámia, že predali svoj pohľadnicovo idylický dom vo Švajčiarsku, aby sa presťahovali do Brandenburska. V dedinke Amerika by chceli uskutočniť svoj sen o vlastnom gazdovstve. Nová vlasť, noví susedia a nový život sú skutočne dobré pre všelijaké netušené výzvy, komické maléry a bizarné situácie. O dôvodoch, prečo Dieter Moor jednako len venoval svoje srdce tejto zemi a ľuďom ozpráva vo svojej knihe, ktorá je šarmantným a vtipným vyznaním lásky zaznávanému regiónu.
POZOR: použitých je veľa nárečových slov, ale človek si zvykne :-).
Dieter Moor: Lieber einmal mehr als mehrmals weniger
Rororo 2012. 288strán.
«Máme, čo potrebujete … V Brandenburgu to vôbec nie je také zlé.»
Zdá sa, že v dedinke Amerika osídlenej tvrdošijnými Brandenburčanmi sa všetci spojili pre dobro veci: alpských cudzincov, Moorovcov, prijali medzi seba a počiatočné problémy okolo gazdovstva sa vyriešili. No predsa, ako na potvoru vypustí milovaný traktor Hürlimann dušu a odrazu je v hre nielen pokoj v dome, ale aj česť novopečených roľníkov. Pomôcť môže len Hürli-boh menom Jakob zo Švajčiarska, hoci o tom miestni roľníci Müsebeck, Teddy a Krüpki majú svoje pochybnosti. Keď potom ešte jeden Bavor vo svetlomodrých tangáčoch privezie do Ameriky prvých vodných byvolov, prichádzajú do domu nové, bizarné a dojemné dobrodružstvá.
POZOR: použitých je veľa nárečových slov, ale po 1. dieli ste si už zvykli :-).
2) Brit v Provensálsku
Peter Mayle: A Year in Provence.
1991.
Kniha britského publicistu a spisovateľa Petra Mayleho nás sprevádza mesiac po mesiaci rokom novopečeného majiteľa domu v Provensálsku. S anglickým humorom v jeho najláskavejšej podobe nás autor zoznamuje s radosťami a úskaliami života cudzinca, ktorý sa rozhodol uskutočniť svoj sen a žiť na mieste, ktoré doposiaľ poznal iba ako turista.
Pre prisťahovalca je všetko nové, farebnejšie, voňavejšie, a to sa netýka len výborného vína a kuchyne. Občasné ťažkosti s úradmi či rekonštrukciou domu sú mnohonásobne vyvážené krásnou prírodou, kulinárskymi zážitkami, poznávaním neobvyklých zvykov, športov a nových priateľov.
Kniha sa stala medzinárodným bestsellerom, poslúžila ako predloha pre TV seriál a v roku 1989 získala prestížnu cenu British Book Awards za najlepšiu cestopisnú knihu, ako aj rad ďalších ocenení.
→ vyšlo v češtine pod názvom Rok v Provenci
No a na záver, abyže sme „v hanbe nezostali“,
3) Japonec na Slovensku
Masahiko Shiraki: Masahikovými očami.
Ikar 2014. 224 strán.
Slovensko očami Japonca. Kniha japonského novinára žijúceho na Slovensku so slovenskou manželkou Oľgou Belešovou prináša autentický pohľad cudzinca na kultúrne rozdiely medzi Slovenskom a Japonskom. Tvorí ju výber článkov, ktoré viac ako desať rokov publikoval v denníku SME a neskôr v týždenníku TV OKO. Kniha je nielen spoločenskou sondou, ale aj príbehom človeka, ktorý si zvyká na úplne novú životnú situáciu. Vtipné aj poučné čítanie dopĺňa autor vlastnými ilustráciami.
Z knihy sa napríklad dozviete, že čistenie uší chápu Japonci ako príjemnú partnerskú činnosť. Je to dôverný obrad dvoch ľudí, ktorých spája láska. Alebo tiež fakt, že chodiť po dome v topánkach je v Japonsku hrubá neslušnosť. Robia to iba zlodeji. A bez čoho sa žiadny Japonec na rozdiel od Slováka nezaobíde? Je to hanko. Malá, okrúhla osobná pečiatka s priezviskom, ktorú nosia všade so sebou. Používajú ju pri uzatváraní akejkoľvek zmluvy – pracovnej alebo aj v poisťovni, či v banke. Rovnako, keď si idú prenajať byt, či kúpiť auto… Masahiko vo svojej knihe píše, že verí, že raz príde deň, keď pochopí Hviezdoslavove básne. Až vtedy vraj bude môcť povedať, že pozná Slovensko.
Prajem príjemné čítanie :-).